Ničitelia zdravia útočia!

Do materskej školy prišla návšteva, z ktorej sa veru  naše deti netešeli. Prišiel ujo, ktorý sa „čudne správal“. V ruke mal cigaretu a fľašku nejakej  tekutiny, ktorú pil. Bral  do rúk injekčné striekačky, ktoré našiel pohodené na zemi. Deti s údivom pozerali na neho a veru nejednému  škôlkárovi  nahnal strach. Pani učiteľky ho však vyhnali z materskej školy.

Ak si niekto  z Vás myslí, že drogy sa týkajú len detí zo sociálne slabých rodín či veľkomestských ulíc mýli sa. Týkajú sa všetkých... Podľa odborníkov je dnes naivné predpokladať, že dieťa sa nikdy nemusí dostať do priameho kontaktu s drogou. Opak je pravdou. Dôležité však je, aký postoj dieťa k droge zaujme. Prevenciou začíname  už v predprimárnom veku u 3-6 ročných detí, rozvíjaním  poznatkov o hodnote zdravia a jeho ochrane. Deti sa dennodenne stretávajú s fajčením doma, na ulici, vidia  reklamy na cigarety v novinách, časopi­soch. Preto je dôležité im hovoriť o škodlivosti tohto zlozvyku. Položili sme deťom otázku: „Prečo vlastne ľudia fajčia, keď dym z cigarety nie je len sivý obláčik.?" Veď v tomto obláčiku dymu je Nikotín  a veľa iných škodlivých chemikálií. NIKOTÍN, ktorý sa nachádza v dyme z cigariet, nepríjemne a nebezpečne zasahuje do ľudského tela. Vniká do pľúc, dostane sa aj do krvi, ktorú tlčúce srdce rozvádza do celého tela. Niektorí ľudia užívajú drogy a tak ničia svoje telá. Sú to tie drogy, ktoré keď zasiahnu mozog, môžu vyvolať neobyčajné pocity. Vyvolávajú pocit sily a energie, niektoré spôsobujú  uvoľnenie alebo  môžu na chvíľu vyvolať pocit radosti. Ale niektoré spôsobia poruchy rovnováhy a závraty. Škodia ľudskému telu. Niektorí ľudia si však na ne stále viac a viac zvykajú. Dobrých pocitov ubúda a zlých je stále viac, preto potrebujú zvyšovať dávku. Stávajú sa na drogách závislými a sú presvedčení, že bez nich už nemôžu žiť.

,,Deti, čo urobíte, keď prídete na pieskovisko a nájdete tam odhodené injekčné striekačky, sladkosti, črepiny zo skla...? Viete, kto vám môže pomôcť?" Samozrejme  rodičia, pani učiteľka, ale aj polícia. Niekedy ani doma nie je dieťa v bezpečí. Veľa úrazov sa stane v domácom prostredí a preto je veľmi dôležité, aby deti  rozlišovali  čo je a čo nie je  na hranie,  čo môžu zjesť a čo nikdy sami nesmú do svojich úst dávať. Interaktívnymi aktivitami  sme im priblížili situácie, aby vedeli rozlíšiť vo svojom okolí nebezpečné  materiály a predmety, zdôvodniť príčiny možného nebezpečenstva, aby neotvárali dvere cudzím ľuďom a nebrali od nich sladkosti, hračk. Aby v prípade nebezpečenstva  v krízových situáciách vedeli privolať pomoc dospelého. Deti poznajú rozprávku : Kozliatka, Budulínček i Smolíček, ktorí  urobili chybu. Viete akú? Neboli poslušní a otvárali dvere  niekomu, koho nepoznali? Ale ako to už v rozprávke býva ,   včas ich zachránili. Ale vždy sa to podariť nemusí!

Marta Luptáková