Deti z ľudového krúžku sa celý školský rok zoznamovali s ľudovými tradíciami súvisiacimi s jednotlivými ľudovými zvykmi. Učili sa piesne, tance, hry a počas jednotlivých sviatkov ich prezentovali pred kamarátmi Benoškoly a prispeli tak k udržiavaniu týchto tradícií. Čo všetko sa naučili, chceli ukázať aj svojim rodičom, preto ich jedno júnové popoludnie pozvali na školský dvor....
,,Čas dlhých nocí a čakania na svetlo, novembrové dni sa skracujú, na začiatku decembra už cítiť sneh vo vzduchu, prichádza zima. Nástup zimného obdobia časovo splýval s adventom, s ktorým sa spájali rôzne ľudové pranostiky: ,, Svätá Barbora ťahá sane do dvora“, ,,Na svätého Mikuláša už je celá zima naša“... a udržiavaním ľudových tradícií, podľa ktorých ľudia verili, že okolo sviatku Lucie vrcholia stridžie dni. Svätá Lucia sa pokladala za ochrankyňu pred zloprajnými silami, najmä bosorkami. Dievčatá sa odeli do bielych plachiet a s husacími pierkami ometali steny a vymetali všetky kúty, aby vyhnali zlo a choroby.
Čas do Vianoc rýchlo ubehol a všetci čakali na koledníkov, aby sa dočkali vinšovania a dobrých zvestí, koledníci za vinšovanie dostali odmenu.
Od Troch kráľov do Popolcovej stredy bolo obdobie Fašiangov, t.j. do začiatku štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou. V ľudovom kalendári, plnom cirkevných sviatkov a prikázaných odriekaní, sa zas považujú za najtolerantnejšie obdobie v roku, ku ktorému neodmysliteľne patrí zábava, tanec, hry, sprievody masiek, či zabíjačky. Symbolom ľudových fašiangov sú práve masky. Ľudia sa totiž počas fašiangových veselíc za ne skrývali, aby sa mohli uvoľniť, slobodne zabávať, do sýtosti sa najesť a duševne i fyzicky si tak oddýchnuť od ťažkého celoročného údelu.
Vynášanie Moreny je starý pohanský zvyk, ktorý symbolicky pretrváva až dodnes. Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Zosobnenie niečoho nepríjemného, čoho sa chceli ľudia na jar zbaviť. Rituálnou rozlúčkou s Morenou privolávali teplú a životodarnú jar. Od stredoveku nosili po slovenských dedinách figurínu ženy, zriedkavejšie muža, ktorú nakoniec spálili a hodili do vody. Verili, že tak vyženú z obce choroby, smrť a urýchlia odchod zimy."
Renáta Szeghöová
—————