Jeseň života...

    Starnutie prichádza pomaly, nenápadne. Tak ako sa končí leto a začína jeseň. Sem – tam niečo zabolí, objaví sa vráska, skôr, či neskôr obelejú vlasy. Človek sa ocitne v  jeseni života. Jeseň je obdobím umeleckých diel prírody. Takýmto krásnym umeleckým dielom je aj človek  v jeseni života. Tvaroval a formoval ho majster život svojimi skúškami, radosťami, ale aj starosťami. Úcta k starším a potomstvu bola zakotvená už v starých slovenských rozprávkach. Kto by nepoznal tú „ O troch grošoch ?“ Jedným grošom prostý cestár vracia dlh otcovi, druhý dáva ako zálohu svojmu synovi a z tretieho žije. Cti všetko, čo si dostal od predkov a rovnakým dielom odovzdávaj svojmu potomstvu ďalej.  Jeseň života našich starých rodičov skrášľujú vnúčence, ktoré ich  obdarúvajú svojím pohladením, či úsmevom. Mnohí z nich  sa dennodenne podieľajú na výchove svojich vnúčat a mnohokrát im nahrádzajú  rodičov či kamarátov. Uvedomujeme si ich nenahraditeľnú pomoc, láskavé pohladenie, ktoré plným priehrštím rozdávajú svojím vnúčatám.  Deti najlepšie vedia oceniť  lásku starých rodičov. Práve teraz je ten správny čas naplniť múdrosť rozprávky ,,O troch grošoch". Na znak vďaky si vnučky či vnúčikovia  pripravili  básničky, pesničky, tančeky,  aby nimi vyjadrili svoju lásku a úctu k starkým. 

Starí rodičia , ako sa už stalo dlhoročnou tradíciu v našej materskej škole, pripravili pre deti ukážku rôznych remesiel. Deti tak majú možnosť poznávať priamo pri práci šikovnosť rúk, ktoré si v minulosti museli všetko vyrobiť, pripraviť, vypestovať v domácom prostredí. Je krásne, že sa nájdu ešte ľudia, ktorí vedia udržiavať ľudové remeslá, zvyky a tak  máme stále možnosť poznávať  minulosť našich predkov. Veď povedzme si rovno, že starí rodičia našich detí už vyrastali v dnešnej dobe a tradície spoznali len sprostredkovane. Veľká vďaka všetkým, ktorí sa podielajú na tom, aby aj ďaľšie generácie detí mali takú možnosť.