Snehová kráľovná v ZŠ S.Chalupku

                Zapálením prvej sviečky na adventnom venci sme vo svojich domácnostiach symbolicky privítali predvianočné obdobie. Aj adventný kalendár v každej triede  našej materskej školy potvrdzuje príchod Vianoc. Deň čo deň z neho deti odoberajú  sladkosti a s túžbou očakávajú posledný deň - 24. december, kedy sa plnia všetky detské sny. Čaro predvianočných dní nám spríjemnili aj žiaci I. Základnej školy S. Chalupku v Prievidzi, ktorí nás pozvali na vianočné vystúpenie. Kto by nepoznal svetoznámu rozprávku Hansa Christiana  Andersena „Snehová kráľovná“, ktorá vyriekla kliatbu a všade, na celom svete, zavládla neskutočná zima. Neutíchajúci polárny vietor ochladil nielen zem, ale aj ľudské srdcia, z ktorých sa vytratila všetka láska a radosť. Herci - žiaci základnej školy - pootvorili rozprávkové dvere deťom i nám dospelým a umožnili nám prežiť príbeh o Gerde,  Kayovi a Snehovej kráľovnej. 

V izbe je teplučko, v kozube praská ohník a stará mama  rozpráva príbeh. Celá krajina je pod snehovou perinou. Snehové vločky padajú na zem a svojím tancom zvestujú príchod Snehovej  kráľovnej, ktorá je z ľadu a inovati. Večer pred spaním sa Kay postavil ku oknu a pozoroval tancujúce vločky. Odrazu sa jedna z nich zachytila o okenný rám. Rástla a rástla, kým sa nepremenila na snehobielu pani. „Snehová kráľovná!“ vykríkol Kay a vybehol  za ňou. Snehová kráľovná ho opantala svojimi čarami a tak sa jej podarilo Kaya priviesť do svojho kráľovstva. Zabudol na Gerdu, starkú, aj na domov. Gerda mala Kaya veľmi rada a preto sa rozhodla, že ho musí nájsť a zachrániť. Vydala sa na dlhú cestu, aby ho vyslobodila spod vlády Snehovej kráľovnej. Putovala svetom z krajiny do krajiny. Na svojej púti videla deti, ako na kopci šantili so snehom a piesňou „Aj keď fúka fujavica“.  Ale Kaya medzi nimi nevidela. Putovala teda ďalej, až prišla do Francúzska, kde výskajúce tanečnice tancovali kankán – tanec radosti, zábavy a šťastia. O  Kayovi však nič nevedeli. Gerda opustila aj túto čarovnú krajinu a sprevádzaná tuhou zimou kráčala ďalej. Stretla sa aj s deťmi, ktoré hovorili po anglicky, ale ani tie Kaya nevideli. Skrehnutá a unavená Gerda išla teda ďalej a keď už nevládala, vyčerpaná spadla do snehu a zaspala. Snívalo sa je, že vidí tancujúcich snehuliakov. „Éto dévočka...“ počula okolo seba hlasy. Boli to ruské deti, ktoré sa jej prihovárali a preberali  k životu svojou piesňou. Gerda, iba vďaka týmto deťom a teplu ich sŕdc, ktoré ju zohrialo, nezamrzla. Na ďalšiu púť jej podarovali aj teplé oblečenie a tak mohla  pokračovať ďalej v hľadaní  Kaya“. Po dlhých útrapách prišla do kráľovstva Snehovej kráľovnej, ale tá jej povedala, že Kay patrí iba jej. Gerda sa však bez Kaya vrátiť nechcela a preto sa Snehová kráľovná rozhodla, že dá Gerde ťažkú úlohu a ak ju splní, Kaya prepustí.

Kráľovstvo Snehovej kráľovnej charakterizovali tri slová : KRUTOSŤ - SILA- VLÁDA. Na svete by mala vládnuť láska a radosť, povedala Gerda a poradie písmen zmenila, čím vytvorila slová LÁSKA a RADOSŤ. Týmito slovami by sa mali riadiť ľudia na celom svete. Tieto slová roztopili ľad v kráľovstve a Gerde sa podarilo vyslobodiť Kaya.

Napriek studenej téme rozprávky každého z nás hriala pri srdiečku láska a radosť. Zapálené sviečky v rukách spievajúcich detí preniesli teplo, lásku a sviatočnú atmosféru k nám všetkým a umocnili ju slovami piesne: „Svet lásku má...“

A čo dodať nakoniec? Veľké poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii tejto rozprávky (scéna, kostýmy, rekvizity, hudba, choreografia, réžia, herci).

Všetkým prajeme krásne vianočné sviatky!

Marta Luptáková, Daniela Brundzová