Video: www.youtube.com/watch?v=qq386vAxIJM&feature=em-upload_owner
Koniec jesene a začiatok zimného obdobia sa oddávna považuje za čas, v ktorom zlo a škodlivé temné sily prevládali nad dobrom. Ľudia sa pred nečistými silami bránili magickými znakmi, predmetmi, rastlinami a rozličnými rituálmi. Najčastejšie pritom používali cesnak, cibuľu, svätenú vodu, dym z voňavých bylín a symbol kríža. Stridžie dni trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). V tieto dni sa nesmelo priasť, tkať, šiť a párať perie. Bol to najpriaznivejší čas na čary.
Na Katarínu sa ľudia chránili pred strigami jedením cesnaku a robením kríža na dverách. V tento deň nesmela byť prvým návštevníkom v dome žena, a preto ľudia predvídavo posielali pred svitaním po domoch malých chlapcov – polazníkov s vinšami.
Deň Ondreja sa spájal najmä s veštbami týkajúcimi sa vydaja a zákazom pradenia. Verilo sa na osud človeka a osudom predurčeného životného partnera. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami, na ktorých boli napísané chlapčenské mená. Prvý kúsok cesta, ktorý s lístočkom vyplával, oboznámil dievčinu s menom jej budúceho manžela.
Snáď, i v súčasnosti najobľúbenejším dátumom, je pre deti deň svätého Mikuláša. Pôvod biskupa Mikuláša môžeme nájsť v Malej Ázii, kde si získal už v štvrtom storočí veľkú obľubu. U nás je patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov, detí a žiakov. Masky Mikuláša, anjela a čerta sa začali objavovať až v 19. stor.
Deň Lucie sa považoval za najvýznamnejší zo stridžích dní, pretože ho považovali za najkratší deň v roku a dlhá noc bola otvorená všetkým nebezpečným škodlivým silám stríg. Večer sa niektoré ženy prezliekali za Lucie. Obliekli sa do bielych plachiet, na hlavách mali uviazanú bielu šatku, ktorú mali stiahnutú do tváre, aby ich nebolo poznať. Tváre si ešte poprášili múkou a zväčšili zuby zo zemiakov. Jedna Lucia niesla vedro s vápnom a štetku, druhá husie krídlo na zametanie pavučín. Takto prezlečené chodili po všetkých domácnostiach a bez slov (aby ich nespoznali), symbolicky bielili steny a vymetali kúty. Nesmieme zabudnúť že tak, ako v stridžie dni, aj od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
Renáta Szeghöová