Všetko najlepšie starí rodičia!

30.10.2012

Ľudský život predstavuje veľkú knihu, zložitý jedinečný román. V živote človeka sú chvíle, keď začne uvažovať o svojom živote a hodnotiť svoju životnú cestu. Na tvári sa strieda úsmev so slzami. Veď boli radosti a boli aj smútky. Bezstarostné detstvo, aj keď nemuselo byť bohaté a žičlivé, predsa len bolo krásne. V mysli sa roja spomienky – na všetko. Predovšetkým na chvíle pohody.

Minú sa roky. Uprostred starostí i radostí, v životnej aktivite človeka. Až jedného dňa je tu  staroba. Ani sa nenazdáme ako, jednoducho je tu. Staroba patrí do ,,plánu" každého človeka. Je to časový úsek, ku ktorému všetko smeruje, aby človek mohol lepšie pochopiť zmysel života. Starneme od chvíle, ako sme sa narodili. My mladí si to neuvedomujeme. Myslíme si, že na všetko máme veľa času. Chceli by sme byť starší v domnienke, že dospelosť prináša niečo lepšie, krajšie. Lenže všetko má svoj čas. Každý z nás musí prežiť svoju mladosť, aby mohol zostarnúť.  Musíme si plnými dúškami užívať všetko, čo mladosť prináša. Aj to dobré, aj to zlé. Všetko, čo prežívame, nás učí byť lepším a múdrejším, aby sme aj my, keď raz zostarneme, mohli rozdávať múdre rady naším deťom a vnukom, ako to robia naši rodičia a starí rodičia. Zamyslime sa, koľko rokov musí mať človek, aby bol ,,starý". Päťdesiat, šesťdesiat, sedemdesiat.....? Oslava ich života je hudbou, ktorá zaznieva a vyžaduje obdiv a úctu.

Staroba je výzva. Pripomína nám, aby sme nestrácali čas a jeden druhému teraz povedali milé slovo, že sa máme radi. Starnutie prichádza pomaly, nenápadne. Tak, ako sa končí leto a začína sa jeseň. Nedá sa tomu vyhnúť. Sem-tam niečo bolí, objaví sa vráska, skôr, či neskôr obelejú vlasy. Človek sa ocitne v jeseni života a v spomienkach sa obzerá do minulosti. Starší ľudia si zaslúžia úctu. Vekom nadobudli skúsenosti, ktoré môžu odovzdávať mladším, ak o to stoja. Napokon, vďačíme im za život.

Babička, deduško, radi vás máme, darčeky v básničkách z lásky vám dáme.

Ideme za vami s veselou pesničkou, nech sa vám dostane do srdca, do sníčkov.

S radosťou a potešením v Mesiaci úcty k starším už niekoľko rokov pripravujeme malé slávnosti, počas ktorých našim starkým prajeme, aby sa medzi nami dobre cítili a aby im na slávnostné chvíle ostali pekné spomienky. 

No nielen my pripravujeme prekvapenia v podobe básní, piesní, tančekov a malých darčekov zhotovených ich vnúčatkami, ale aj oni nás obdaria ukážkou remeselníckych zručností a výrobkov vlastnoručne zhotovených. V tomto roku sme mali možnosť zoznámiť sa s umením maľovania na drevo (p. Rybáriková), pletením (p. Bučeková), paličkovaním čipiek (p. Podmanická), výrobou košíkov (p. Matiaško), či drevorezbárstvom - výroba hudobných nástrojov (p.Sobota).

O tom, že zručnosť našich hostí zaujala najmä deti, svedčí aj niekoľko fotografií z tohto nádherného podujatia.

Daniela Brundzová